SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Horizon Europe

Horizon Europe alebo Horizont Európa, taký názov bude niesť nadchádzajúci, 9. rámcový program EÚ pre výskum a inovácie. Program Horizont Európa v období rokov 2021 až 2027 plynulo nadviaže na program Horizont 2020, doposiaľ najväčší a najvýznamnejší program financujúci projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii počas siedmych rokov v programovom období 2014 – 2020.

Politický rámec a rozpočet

Návrh budúceho rámcového programu Horizont Európa bol predstavený Európskou komisiou dňa 7. júna 2018. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli spoločnú dohodu o programe Horizont Európa dňa 19. marca 2019.

O celkovom rozpočte, synergiách a asociácii pridružených krajín pre program Horizont Európa sa rozhodne v závislosti od konečného výsledku rokovaní o celkovom viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027. Programu Horizont Európa navrhla Európska komisia vo svojom prvotnom návrhu z roku 2018 prideliť sumu 100 mld. EUR v súčasných cenách, ktorá tiež zahŕňala 3,5 mld. EUR pre Fond InvestEU a 2,4 mld. EUR pre program Euratom.

Dňa 21. júla 2020 bola na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady dosiahnutá dohoda o rozpočte a pláne obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 v celkovej sume 1,82 bilióna EUR. Dohoda dosiahnutá 21. júla 2020 predstavuje rozsiahly finančný balík, ktorý je zložený z budúceho viacročného finančného rámca (VFR) a osobitného úsilia o obnovu po pandémii COVID-19 v rámci Plánu obnovy Next Generation EU (NGEU). Program Horizont Európa by mal na základe tejto dohody získať celkovo 80,9 mld. EUR. Dosiahnutá dohoda musí byť ešte schválená zo strany Európskeho parlamentu.

Vývoj rozpočtu programu Horizont Európa v priebehu rokovaní:


Horizont Európa
Návrh EK
2018
VFR
Návrh EK
(máj 2020)
NGEU
Návrh EK
(máj 2020)
Spolu
VFR + NGEU
Návrh EK
(máj 2020)
VFR
Dohoda
(21. júl 2020)
NGEU
Dohoda
(21. júl 2020)
Spolu VFR + NGEU
(21. júl 2020)

Rozpočet v cenách z r. 2018
(v miliardách EUR)

83,491 ***

80,9

13,5

94,4

75,9

5

80,9

Štruktúra programu

 Horizont Európa: predbežná štruktúra, Zdroj: EC – Directorate-General for Translation

Nový program sa bude realizovať prostredníctvom 3 hlavných pilierov:
I. pilier „Excelentná veda“ [celkovo 25.8 mld. EUR*] by mal posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Európskej únie. Cieľom je naďalej podporovať projekty hraničného výskumu, ktoré by mali byť vymedzené a riadené samotnými výskumnými pracovníkmi prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ERC [16,6 miliardy EUR*], štipendiami na finančné prostriedky a výmenami výskumných pracovníkov v rámci Akcií Marie Curie-Skłodowskej [6.8 miliardy EUR*] a investovania do výskumných infraštruktúr (vrátane e-infraštruktúr) svetovej úrovne [2.4 miliardy EUR*].

II. pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ [celkovo 52.7 mld. EUR*] by mal posilniť kľúčové technológie a riešenia na podporu politík EÚ a cieľov udržateľného rozvoja. Priamo by preto mal podporovať výskum týkajúci sa spoločenských výziev, posilňovať technologické a priemyselné kapacity a stanovovať „misie“ na úrovni EÚ s ambicióznymi cieľmi, ktoré sa zaoberajú niektorými z najväčších spoločenských problémov a výziev. II. pilier zahŕňa aj aktivity Spoločného výskumného centra (JRC) [2.2 mld. EUR*], ktoré podporujú tvorcov politík EÚ a členských štátov s nezávislými vedeckými poznatkami a technickou podporou.

V rámci návrhu rozpočtu sa uvádzajú aj informácie o výdavkoch tzv. „klastrov“ v rámci druhého piliera programu. II. pilier bude rozdelený na šesť nasledovných klastrov:

  1. Zdravie: [7.7 mld. EUR*]
  2. Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť**
  3. Civilná bezpečnosť pre spoločnosť**
  4. Digitalizácia, priemysel a vesmír: [15 mld. EUR*]
  5. Klíma, energetika a mobilita: [15 mld. EUR*]
  6. Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie: [10 mld. EUR*]

III. pilier „Inovatívna Európa“ [celkovo 13.5 mld. EUR*] by mal stimulovať prelomové riešenia, ktoré prispievajú k budovaniu trhu a ekosystémov priaznivých pre inovácie. Zameraný bude na to, aby sa Európa stala kľúčovým hráčom v inováciách vytvárajúcich trh prostredníctvom Európskej rady pre inovácie [10 mld. EUR*]. Európska rada pre inovácie by mala inovátorom poskytovať priamu a prispôsobenú podporu prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov financovania – „EIC Pathfinder“ (podpora od počiatočnej fázy technológie až po počiatočnú komerčnú fázu) a „EIC Accelerator“ (podpora ďalšieho vývoja a uvedenia prelomových inovácií na trh do štádia, v ktorom ich budú môcť investori financovať za štandardných obchodných podmienok).

III. pilier programu Horizont Európa pomôže rozvinúť celkovú oblasť inovácií v Európe, a to aj ďalším posilnením Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na podporu integrácie aktérov so spoločným cieľom rozvoja inovácií v oblasti výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania [3 mld. EUR*]. Taktiež sa uvádza návrh vyčleniť [500 mil. EUR*] na opatrenia „Európske inovačné ekosystémy“ (European innovation ecosystems).

Komisia zároveň navrhuje rozšírenie opatrení, ktoré by mali byť určené krajinám so slabšími výskumno-inovačnými výsledkami. Tieto opatrenia by mali patriť pod časť programu, ktorá bude niesť názov „Rozširovanie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ (Widening Participation and Strengthening the European Research Area). Pre túto časť programu navrhuje Komisia vyčleniť [2.1 mld. EUR*]. Z tejto sumy by sa malo prerozdeliť [1.7 mld. EUR*] pod zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ (Widening participation and spreading excellence), ktorá by mala združovať schémy Teaming, Twinning, ERA Chair a COST. 

Pre ďalšiu zložku tejto časti programu s názvom „Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií“ (Reforming and Enhancing the European R&I system) sa navrhuje vyčleniť [400 mil. EUR*] a zložka by mala zahŕňať aj činnosti týkajúce sa: monitorovania a hodnotenia rámcového programu, predvídavých činností, šírenia a využívania výsledkov, modernizácie európskych univerzít, podpory a posilnenia medzinárodnej spolupráce a vedy, spoločnosti a občanov.

Financovanie výskumu, vývoja a inovácií bude v nadchádzajúcom programovom období 2021 – 2027 tiež pochádzať z nasledovných programov:

  • InvestEU – program EÚ, ktorý by mal mobilizovať verejné a súkromné ​​financovanie vo forme pôžičiek, záruk, vlastného kapitálu alebo iných trhových nástrojov na strategické investície do podpory výskumu a vývoja prostredníctvom osobitného “investičného okna”. S príspevkom z rozpočtu EÚ vo výške [15,2 mld. EUR*] očakáva InvestEU mobilizáciu dodatočných investícií vo výške viac ako [650 mld. EUR*] v celej Európe.
  • Kohézna politika EÚ prispeje k výskumu a vývoju prostredníctvom zvýšeného zamerania sa na inovácie a stratégie inteligentnej špecializácie (RIS3) a pokračovaním ocenenia “Seal of Excellence”.
  • Európsky obranný fond s rozpočtom vo výške [13 mld. EUR*] poskytne granty financované EÚ na projekty spolupráce, ktoré riešia nové a budúce hrozby obrany a bezpečnosti a preklenú technologické medzery.
  • Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER) obsahuje podľa návrhu Komisie [6 mld. EUR*].
  • Program Euratom s [2,4 mld. EUR*] financuje výskum a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti výroby jadrovej energie.
  • Program Digitálna Európa s [9,2 mld. EUR*] má za cieľ priniesť výhody digitálnej transformácie všetkým európskym občanom a podnikom. Program zvýši prvotriedne investície do vysoko výkonných počítačov a dát, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností. Podporí rozsiahle zavádzanie digitálnych technológií v rámci hospodárskych odvetví a podporí digitálnu transformáciu verejných služieb a podnikov.

* Sumy vychádzajú z pôvodného rozpočtového návrhu Európskej komisie (100 mld. EUR v súčasných cenách vrátane programu Euratom a InvestEU), ktorý bol revidovaný dňa 21. júla 2020 dohodou o VFR a NGEU na 80,9 mld. EUR. Dohoda z 21. júla 2020 podlieha uzatvoreniu negociácií o viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027 prijatím rozpočtu zo strany Európskeho parlamentu.

** Návrh Európskej komisie pôvodne obsahoval 5 klastrov, pričom klastre 2 a 3 boli pôvodne zlúčené s navrhovaným rozpočtom 2,8 mld. EUR. Počas rokovaní v Rade EÚ a EP sa rozhodlo o rozdelení pôvodného klastra na dva samostatné klastre.

*** 100 mld. EUR v súčasných cenách po zahrnutí 3,5 mld. EUR pre Fond InvestEU a 2,4 mld. EUR pre program Euratom.

Misie programu Horizont Európa: možné riešenie vybraných celospoločenských výziev, ktorým čelí nie len EÚ, ale celý svet

Jednou z kľúčových noviniek rámcového programu Horizontu Európa sú výskumno-inovačné misie . ich cieľom je lepšie zosúladenie výskumu a inovácií v EÚ s potrebami spoločnosti a občanov, so silnou viditeľnosťou a vplyvom. Misia je portfólio medzidisciplinárnych činností so zameraním na dosiahnutie ambiciózneho, inšpiratívneho a merateľného cieľa v stanovenej lehote, ktorý má konkrétny vplyv na spoločnosť a tvorbu politík, ako aj význam pre značnú časť populácie Európy a širokú škálu občanov Únie. Konkrétne misie sa naplánujú v rámci II. piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a budú sa opierať aj o vstupy z iných pilierov.

V rámci misií Horizontu Európa bolo identifikovaných 5 najväčších spoločenských výziev:

  1. Rakovina,
  2. Zdravie pôdy a potraviny,
  3. Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá,
  4. Zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody,
  5. Adaptácia na zmenu klímy vrátane transformácie spoločnosti.

Súčasťou každej z 5 identifikovaných misijných oblastí je tzv. Mission Board, misijná rada, zložená z 15 expertov, vrátane jeho predsedu. Experti poskytujú skúsenosti z rôznych oblastí a ich úlohou je zostaviť špecifickú koncepciu misie. Zároveň boli zostavené aj tzv. Mission Assemblies pozostávajúce z 22 – 30 členov, ktoré budú vykonávať funkciu poradných orgánov k Mission Boards. Úlohou Mission Assemblies je poskytovať odborné poradenstvo a tým prispievať k úspechu novej výskumno-inovačnej iniciatívy misií nadchádzajúceho rámcového programu Horizont Európa.

Slovenskú republiku v Mission Assembly pre oblasť Zdravie pôdy a potraviny zastupuje doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc., ktorá pôsobí v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy). V Mission Board pre oblasť Adaptácia na zmenu klímy vrátane transformácie spoločnosti pôsobí Slovák Mgr. Jaroslav Myšiak, PhD. z Euro-Mediterranean Centre on Climate Change v Taliansku.

Informačné brožúry k misiám v slovenskom jazyku:

Výskumno-inovačné partnerstvá programu Horizont Európa: reforma systému európskej spolupráce prostredníctvom partnerstiev

Ďalšou kľúčovou novinkou programu Horizont Európa je zavedenie nového prístupu  k európskym partnerstvám. Po prvý krát bude adoptovaný zjednocujúci politický prístup ku všetkým typom partnerstiev, počnúc od verejno-súkromných partnerstiev, cez ERA-NET, Spoločné technologické iniciatívy (JTIs), vlajkové projekty programu Budúce a vznikajúce technológie (FET Flagships) a dokonca aj Znalostné a inovačné partnerstvá EIT (EIT KICs), všetky budú niesť jednotný názov: Európske partnerstvá.

Reforma systému partnerstiev prebieha prostredníctvom 3 procesov:

  1. zjednodušenie a racionalizácia štruktúry systému partnerstiev;
  2. vytvorenie súdržného životného cyklu partnerstiev;
  3. prehĺbenie strategickej orientácie partnerstiev.

V novom systéme je navrhnuté rozdelenie partnerstiev do 3 skupín, podľa ktorých sa bude rozlišovať ich vnútorné fungovanie:

1. Spoločne programované (Co-programmed):

Takýto typ partnerstva bude vykonávaný na základe spoločného memoranda o porozumení alebo zmluvného vzťahu schválenom medzi EÚ, členskými krajinami EÚ/asociovanými krajinami a/alebo súkromnými subjektami po vzore zmluvných verejno-súkromných partnerstiev (cPPP). Partneri v rámci programu Horizont Európa vykonávajú úlohy partnerstva viac nezávisle.

2. Spoločne financované (Co-funded):

Takýto typ partnerstiev sa bude vykonávať s viac alebo menej centralizovaným systémom financovania spájajúceho zdroje EÚ a národné a/alebo iné zdroje financovania výskumu a inovácií (po vzore súčasných ERA-NETEJP Cofund a FET Flagships). Jadrom partnerstva sú subjekty financujúce výskum a iné verejné subjekty. Partneri sa zaväzujú k peňažným alebo nepeňažným príspevkom.

3. Inštitucionalizované (Institutionalised): 

Tieto partnerstvá  sa vykonávajú na základe článkov č. 185 alebo 187 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a je pri nich potrebný vysoký stupeň integrácie a dlhodobej vízie.

Iniciatívy podľa čl. 185 ZFEÚ sú dlhodobé verejno-verejné partnerstvá (P2P), ktoré spoločne vykonávajú viaceré členské štáty EÚ a pridružené krajiny. Európska únia sa podieľa na poskytovaní významného finančného príspevku (až do výšky 50%) prostredníctvom rámcového programu. Verejno-verejné partnerstvá vo výskume a inováciách sú siete verejných organizácií (ministerstvá, finančné agentúry, manažéri programov) zo zainteresovaných krajín EÚ a mimo nej, ktoré spájajú sily na podporu výskumných činností v rámci dohodnutej vízie alebo programu výskumu a inovácií. Týmto spôsobom partnerstvá zosúlaďujú národné stratégie a pomáhajú zjednocovať úsilie v oblasti verejného výskumu.





Na podobnom princípe fungujú aj partnerstvá zriadené čl. 187 ZFEÚ, no v tomto prípade ide spojenie súkromného a verejného sektora a vytvorenie tzv. spoločných technologických iniciatív (JTIs). Medzi členov spoločného podniku patrí Európska komisia, neziskové združenie vedené priemyslom a členské štáty / pridružené štáty. Malé a stredné podniky (MSP), výskumné organizácie (vrátane univerzít) a členovia spoločností sú vítaní, aby sa pripojili k priemyselným združeniam. JTI podporujú kooperatívny výskum v celej Európe v oblastiach kľúčového významu pre priemyselný výskum, kde sú jasne stanovené spoločné technologické a ekonomické ciele. Cieľom je zvýšiť európske investície poskytnutím jasného rámca pre investície do výskumu, ktoré povzbudí priemysel aj členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky. JTIs organizujú svoj vlastný výskumný program a prideľujú finančné prostriedky na projekty na základe otvorených výziev.

Nové rozdelenie bude slúžiť na významné zníženie počtu partnerstiev. V porovnaní so súčasným počtom približne 120 bude ich počet v programe Horizont Európa znížený na menej 50***. Partnerstvá však budú mať širší súbor aktérov s väčším dosahom a lepšou viditeľnosťou a zvýšenou transparentnosťou. Prispejú tiež k väčšej otvorenosti európskych ekosystémov vedy, výskumu a inovácií.





*** Číslo nie je konečné z dôvodu prebiehajúcich negociácií o finálnej podobe a počte Európskych partnerstiev.

Viac informácií:

Misie:

Európske partnerstvá: