Súhrnná správa odhaľuje výsledky verejnej konzultácie k rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie

Medzi 30. novembrom 2022 a 23. februárom 2023 prebiehala verejná konzultácia k minulosti, súčasnosti a budúcnosti rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie.

Tento dokument ponúka analýzu odpovedí získaných v časti „Pohľad na budúce priority v oblasti výskumu a inovácií na roky 2025 – 2027“. V rámci konzultácie bolo doručených 2 258 odpovedí a 108 pozičných dokumentov. Respondenti pochádzajú zo 75 rôznych krajín a zo Slovenska sa zapojilo 10 respondentov.

Analýza týchto odpovedí poskytuje cenné poznatky o prioritách a obavách výskumno-inovačnej komunity a bude užitočná pri formovaní budúceho smerovania rámcových programov.

PRIORITNÉ TÉMY NA NASLEDUJÚCICH 10 ROKOV

Za 3 najdôležitejšie spoločenské témy, na ktoré by mali byť zamerané investície počas nasledujúcich 10 rokov respondenti určili:

• klimatické zmeny – 90 % respondentov;
• dodávky energie – 88 % respondentov;
• strata biodiverzity – viac ako 80% respondentov.

Respondenti uviedli aj ďalšie výzvy ako potravinová bezpečnosť, prístup k pitnej vode a kritickým surovinám, zachovanie a posilnenie demokracie, boj proti dezinformáciám alebo zachovanie mieru.

Témy, ktoré respondenti určili ako prioritné na nasledujúcich 10 rokov sa plne zhodujú s tými, ktoré určili ako prioritné na nasledujúce 3 roky.

SCHOPNOSŤ KLASTROV PROGRAMU HORIZONT EURÓPA RIEŠIŤ SPOLOČENSKÉ VÝZVY

Zainteresované strany z rôznych skupín (t. j. akademická obec, mimovládne organizácie, verejné orgány) zdôraznili, že multidisciplinárny a kooperatívny prístup je nevyhnutný na riešenie spoločenských výziev. Uvádzajú, že:

• všetky klastre majú potenciál riešiť súčasné a nadchádzajúce spoločenské výzvy;
• klastre by mali financovať viac výskumu na nižšej úrovni technologickej pripravenosti (TRL);
• spôsoby financovania by mali byť vyváženou kombináciou prístupov „zhora nadol“ a „zdola nahor“;
• upozorňuje sa na nevyužitý potenciál komplementarity medzi rôznymi klastrami, a preto je potrebné lepšie vzájomné prepojenie klastrov;
• mal by sa uľahčiť interdisciplinárny a transdisciplinárny výskum v otázkach, ktoré sa týkajú viacerých klastrov (napr. zmena klímy a zdravie alebo rozvoj obnoviteľných zdrojov energie);
• sú aj pozitívne príklady, ako napr. skutočnosť, že nové digitálne technológie sú zdieľanou témou naprieč rôznymi klastrami.

Pripomienky zdôrazňujú význam využívania synergií medzi tromi piliermi programu Horizont Európa. V rámci piliera I sa oblasť „Výskumné infraštruktúry“ považuje za časť programu, s ktorou by sa mohli viac využiť synergie, najmä v spojení s klastrom 4 a 5, pretože výskumné infraštruktúry sú nevyhnutné na vytváranie nových poznatkov a vývoj technológií potrebných na riešenie výziev II. piliera.

Zároveň by podľa niektorých pozičných dokumentov výraznejšie synergie s III. pilierom (EIC, EIE a EIT) uľahčili využívanie výsledkov projektov a zavádzanie inovácií.

Napokon rôzne zainteresované strany poukázali na nedostatočnú jasnosť prepojení a synergií medzi klastrami v II. pilieri, misiami EÚ a európskymi partnerstvami.

Podľa respondentov by sa mohli posilniť tieto programy EÚ:

Digitálna Európa (41%), Erasmus+ (38%), Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (38%) .

Upozornili tiež na niektoré prekážky, ktoré bránia príjemcom využívať synergie medzi programom Horizont Európa a inými programami (najmä s Európskym fondom regionálneho rozvoja):

• ťažkosti pri hľadaní príležitostí;
• nedostatočná zrozumiteľnosť možností sekvenčného financovania a pravidiel na využívanie výhod viacerých programov;
• rozdielne načasovanie pre rôzne programy (napr. otváranie a uzatváranie výziev).

MISIE EÚ

Približne 750 účastníkov odpovedalo na otázku o pridanej hodnote, pripomienky boli rôznorodé:

• väčšina respondentov sa podelila o názory, návrhy a kritiku misií EÚ vo všeobecnosti;
• niekoľko respondentov poznamenalo, že pridaná hodnota misií EÚ je stále nejasná a ťažko sa posudzuje.

Zlepšenia sú potrebné najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce (70%), kľúčových podporných technológií (69%), šírenie a využívanie výsledkov (62%).

OBLASTI PRE NOVÉ EURÓPSKE PARTNERSTVÁ

Len 19% respondentov potvrdilo, že sú aj ďalšie v oblasti, v ktorých by mohlo priniesť väčší úžitok vytvorenie európskeho partnerstva.

Nasledovné oblasti boli respondentmi vybrané ako tie, v ktorých by bolo prínosné vytvoriť európske partnerstvo. Je však potrebné poznamenať, že v niektorých z týchto oblastí už takéto partnerstvo bolo vytvorené.

• DIGITÁLNE, PRIEMYSELNÉ A PODPORNÉ TECHNOLÓGIE – pokročilé materiály, umelá inteligencia, digitálne dvojičky…
• ENERGETIKA – skladovanie tepelnej energie, dekarbonizované riešenia vykurovania, pokročilé biopalivá a syntetické obnoviteľné zdroje energie…
• POTRAVINY – zlepšovanie plodín a šľachtenie rastlín, diverzifikácia bielkovín, poľnohospodárstvo a ekológia…
• DOPRAVA – Riešenie na zníženie uhlíkovej stopy ťažkých pracovných strojov a ťažkých nákladných vozidiel, železnice (vodík, vysoká rýchlosť, digitalizácia priemyslu),vodná doprava…
• KULTÚRA, TVORIVOSŤ A INKLUZÍVNA SPOLOČNOSŤ – kultúrne dedičstvo, vzdelávanie, rodová rovnosť…
• CIVILNÁ BEZPEČNOSŤ PRE SPOLOČNOSŤ – vnútorná bezpečnosť, medzinárodná bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť…
• SPOLOČENSKÉ A HUMANITNÉ VEDY
• KLÍMA –adaptácia na zmenu klímy, lesy, vody…
• ZDRAVIE – mentálne zdravie, starnúca spoločnosť, rakovina…

Viac informácií:

• Súhrnná správa

Zverejnené 25.4.2023, slord