SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Správa o pokroku ERA z roku 2018

Odporúčame

Oblasti
  • Akcie "Marie Skłodowska-Curie"
  • Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia
  • Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov
  • EURATOM
  • Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti
  • Európska rada pre výskum (ERC)
  • Informačné a komunikačné technológie
  • Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava
  • Nanotechnológie, moderné materiály, biotechnológie, moderná výroba a spracovanie
  • Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny
  • Partnerstvá v rámci verejného sektora (P2P)
  • Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo
  • Prístup k rizikovému financovaniu
  • Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti
  • Spoločné výskumné centrum (JRC)
  • Synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020
  • Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)
  • Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť
  • Vesmír
  • Výskumné infraštruktúry
  • Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

/ERA_20130926092822924_1.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ height=“294″ width=“416″ />

V Správe o pokroku ERA z roku 2018 (2018 ERA Progress Report) z 15. februára 2019 sa hodnotí súčasný stav Európskeho výskumného priestoru (ERA) a pokrok dosiahnutý v oblasti implementácie ERA v rokoch 2016-2018. Je to druhý raz za sebou, čo sa pokrok meria na úrovni krajiny pomocou monitorovacieho mechanizmu ERA – súboru 24 základných ukazovateľov, ktoré spoločne vymedzili členské štáty, zainteresované strany v oblasti výskumu a Komisia a ktoré zahŕňajú osem hlavných ukazovateľov.

Vykonávanie ERA sa zameriava na šesť priorít:

  1.  Efektívnejšie vnútroštátne výskumné systémy.
  2.  Optimálna nadnárodná spolupráca a hospodárska súťaž vrátane „spoločného riešenia veľkých výziev“ a „výskumných infraštruktúr“.
  3.  Otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov.
  4.  Rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska v oblasti výskumu.
  5.  Optimálna výmena vedeckých poznatkov, prístup k nim a ich prenos vrátane „výmeny poznatkov“ a „otvoreného prístupu“.
  6.  Medzinárodná spolupráca.

Zo Správy o pokroku v oblasti ERA za rok 2016 vyplýva, že v poslednom desaťročí bol pri vykonávaní ERA dosiahnutý značný pokrok. Na úrovni EÚ sa všetky hlavné ukazovatele zlepšili, aj keď medzi členskými štátmi pretrvávajú značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň výkonnosti a miery rastu.

Na základe celkového vývoja hlavných ukazovateľov vykonávanie ERA naďalej pokračuje, aj keď pomalšie ako predtým. Miera rastu niektorých hlavných ukazovateľov (priority 5 a 6) je stabilná, v prípade iných (priority 1, 2 a 4) sa však spomalila. Jeden z hlavných ukazovateľov (priorita 3) má dokonca negatívnu mieru rastu. Nie je však dôvod na bezprostredné obavy, lebo tento ukazovateľ je len zástupný a doplňujúce ukazovatele pre prioritu 3 sa stále zlepšujú.

V tabuľke na konci dokumentu sa uvádzajú miery rastu rôznych hlavných ukazovateľov.

Rada v novembri 2018 prijala závery o riadení ERA. Pripomenula svoje závery Rady z mája 2015, ktoré tvorili základ následných národných akčných plánov (ďalej len „NAP“) pre ERA, a vyzvala, aby sa monitorovanie plánu vykonávania ERA začlenilo do správ o pokroku v oblasti ERA na základe hlavných ukazovateľov, ktoré navrhol Výbor pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ďalej len „ERAC“).

V polovici plánu pre ERA na obdobie rokov 2015 – 2020 doteraz celkovo 24 členských štátov a 4 pridružené krajiny prijali NAP na toto obdobie. Tieto plány poskytujú oficiálne informácie o stratégiách pre ERA a príslušných politických opatreniach v týchto členských štátoch a pridružených krajinách. Predstavujú dôležitý zdroj zaznamenávania pokroku vykonávania ERA. Väčšina NAP je štruktúrovaných podľa šiestich priorít ERA – ide o ďalší dôkaz systematického a spoločného úsilia o plánovanie vnútroštátnych reforiem na vykonávanie ERA.

Celkovo z tejto správy vyplýva, že pokrok vykonávania ERA sa spomaľuje a že medzi krajinami stále existujú značné rozdiely, prípadne sa tieto rozdiely čiastočne zväčšujú. Tieto trendy si vyžadujú obnovený záväzok pre i) ďalšie posilnenie spoločného úsilia na všetkých úrovniach; ii) vykonanie reforiem vnútroštátnych systémov výskumu a inovácií; a iii) realizáciu dobre fungujúceho ERA. Komisia predvídala túto potrebu a navrhla viacero programov na ďalšie programové obdobie v rokoch 2021 – 2027: zahŕňajú regionálne fondy, európsky nástroj na realizáciu reforiem a ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu – Horizon Europe. Posledný uvedený program zahŕňa osobitný pilier na podporu posilnenia ERA.
 
Slovenská republika

Slovenská republika dosiahla svoje najlepšie výsledky v rámci priority 4 (rodová rovnosť a rodové hľadisko vo výskume). Slovensko zaznamenalo pozoruhodný pokrok v rámci priority 2b, ale inak nezaviedlo ďalšie opatrenia, aby sa celkom vyrovnalo s týmito prioritami v členských štátoch.

Skóre Slovenska bolo vo všeobecnosti nižšie ako priemer ERA (klaster 3) vo veľkej skupine priorít pozostávajúcich z priority 1 (efektívnejšie vnútroštátne výskumné systémy); priority 2a (nadnárodná spolupráca); priority 2b (optimálne využitie verejných investícií do výskumných infraštruktúr); priority 3 (otvorený pracovný trh pre výskumných pracovníkov); priority 5a (prenos znalostí) a priority 5b (otvorený prístup). V prípade priority 6 (medzinárodná spolupráca) boli výsledky Slovenska nielen rozdelené, ale výsledky boli dokonca polarizované. Jedno skóre umiestnilo krajinu výrazne nad priemer ERA (klaster 1), zatiaľ čo tri ďalšie umiestnili Slovensko pod priemer ERA (klaster 4). Tieto skóre vo všeobecnosti zaznamenali len nepatrné zmeny v pozícii vzhľadom na trendy EÚ-28 od posledného monitorovania ERA.

Slovenská republika dosiahla zmiešaný pokrok v dosahovaní priorít ERA, uvádza sa v Správe o pokroku ERA za rok 2018. Zatiaľ čo bola zaznamenaná ambícia a úsilie o zvýšenie účinnosti vnútroštátneho výskumného systému a podporu politík transferu vedomostí, tak medzinárodná spolupráca, spoločné programové iniciatívy (joint programming initiatives) a otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov by sa mali v budúcnosti dôkladnejšie riešiť.

Viac informácií: