Prejav o stave Únie 2021 z pohľadu výskumu, vývoja a inovácií

Dňa 15. septembra 2021 predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pred plénom Európskeho parlamentu v Bruseli svoj druhý prejav o stave Únie.

Čo je to prejav o stave Únie?
Predseda Európskej komisie každý rok v septembri prednesie v Európskom parlamente správu o stave Únie, v ktorej hodnotí výsledky dosiahnuté v uplynulom roku a predstavuje priority na nasledujúci rok. Predseda v prejave takisto načrtáva, ako bude Komisia riešiť najnaliehavejšie výzvy, ktorým Európska únia v danom období čelí, a predstavuje aj víziu vytvárania budúcnosti EÚ.

Prinášame Vám súhrn najdôležitejších bodov prejavu z pohľadu výskumu, vývoja a inovácií.

1. Zdravie a zotavenie sa z krízy COVID-19

Hoci viac než 70 % dospelých ľudí v EÚ je plne zaočkovaných, ešte stále je pred nami dlhá cesta k prekonaniu pandémie. Von der Leyen spomenula pri téme pandémie COVID-19 tri hlavné priority Únie.

Tou najnaliehavejšou je urýchlenie globálneho očkovania. Rozsah naliehavosti je zrejmý – v krajinách s nízkymi príjmami bolo podané menej než 1 percento celosvetových dávok. Na základe toho sa Tím Európa rozhodol investovať jednu miliardu eur do zvýšenia výrobnej kapacity mRNA v Afrike. Dokonca sme sa už zaviazali podeliť sa o 250 miliónov dávok. Von der Leyen ďalej oznámila, že Komisia k sľúbeným dávkam ešte pridá nový dar vo výške ďalších 200 miliónov dávok do polovice budúceho roka.

Druhá priorita je zmenšenie znepokojujúcich rozdielov v miere očkovania v Únii. Je pripravených ďalších 1,8 miliardy dávok na to, aby sa dynamika procesu očkovania udržala.

Konečnou prioritou je zlepšenie našej pripravenosti na pandémiu. Minulý rok von der Leyen vyhlásila, že nastal čas vybudovať európsku zdravotnícku úniu. Dnes sa tento sľub stáva realitou v podobe návrhu na zriadenie a fungovanie úradu HERA. Tento úrad povedie k včasnému a lepšiemu riešeniu budúcich zdravotných hrozieb. K dispozícii sú inovačné a vedecké kapacity, znalosti súkromného sektora a máme kompetentné vnútroštátne orgány. Posledný krok je toto všetko spojiť – aj vrátane rozsiahleho financovania. Preto bola navrhnutá pre celú EÚ nová misia zameraná na pripravenosť a odolnosť v oblasti zdravia. Táto misia by mala byť do roku 2027 podporená investíciou skupiny Tím Európa vo výške 50 miliárd eur.

2. Plán obnovy (Next Generation EU)

Vďaka nástroju NextGenerationEU sa bude investovať do krátkodobej obnovy aj do dlhodobej prosperity. S cieľom naštartovať európsku ekonomiku po pandémii COVID-19 a nastaviť ju na udržateľný spôsob fungovania sa bude EÚ zaoberať štrukturálnymi otázkami hospodárstva: od reforiem na trhu práce v Španielsku až po dôchodkové reformy v Slovinsku alebo daňovú reformu v Rakúsku.

Von der Leyen oznámila, že EÚ plánuje bezprecedentným spôsobom investovať do 5G a optických sietí s cieľom zabezpečiť maximálnu konektivitu. Okrem toho však považuje za rovnako dôležité investovať do digitálnych zručností občanov. Táto úloha si vyžaduje pozornosť lídrov a štruktúrovaný dialóg na najvyššej úrovni. Tento politický záväzok tak jasné určí smerovanie pre trhy aj investorov.

3. Digitálna agenda

Čoskoro sa bude oslavovať 30 rokov jednotného trhu EÚ. Už 30 rokov je to veľmi významný nástroj na dosiahnutie pokroku a prosperity v Európe ako aj hlavnou hnacou silou dobrých pracovných miest a konkurencieschopnosti. V záujme členských štátov EÚ je systematické budovanie jednotného digitálneho trhu.

Členské štáty sa zhodujú, že digitalizácia hrá kľúčovú rolu v procese rozvoja ekonomiky a spoločnosti. Výdavky na digitálne technológie v rámci nástroja NextGenerationEU dokonca prekročia cieľ 20 %. Európska únia sa usiluje o formovanie digitálnej transformácie podľa vlastných pravidiel a hodnôt, k čomu je potrebné investovať do vlastnej technologickej suverenity.

V nasledujúcom období sa bude EÚ intenzívne zaoberať otázkou polovodičov (čipov). Bez čipov nie je možné v digitálnom svete fungovať. Hoci globálny dopyt po čipoch prudko vzrástol, podiel Európy na celom hodnotovom reťazci, od návrhu až po výrobnú kapacitu, sa zmenšil. Svet závisí od najmodernejších čipov vyrobených v Ázii. Nejde teda len o konkurencieschopnosť. Ide aj o technologickú suverenitu.

Von der Leyen oznámila, že Európska komisia predloží nový európsky zákon o čipoch. Ambíciou je spojenie špičkových výskumných, projekčných a testovacích kapacít. Kľúčovým bude koordinácia investícií EÚ a vnútroštátnych investícií v rámci celého hodnotového reťazca.

Cieľom je spoločne vytvoriť moderný európsky čipový ekosystém vrátane ich výroby. V záujme toho, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok a vytvorili sa nové trhy pre prelomové európske technológie.

4. Ekológia

Zmena klímy je alarmujúca a môže za to človek. No keďže ju spôsobuje človek, dokážeme s tým ešte niečo urobiť. V Európe sa začalo diať veľa zmien, ktoré majú pozitívny dopad. Práve o týchto zmenách je Európska zelená dohoda.

Von der Leyen minulý rok oznámila, že cieľom je znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Odvtedy z klimatických cieľov vznikli právne záväzky. Zároveň sme ako prvá veľká ekonomika predstavili ucelený balík právnych predpisov, ktoré nás privedú k ich splneniu.

No zelená transformácia musí byť spravodlivá. Energetickou chudobou už dnes trpí 34 miliónov Európanov. S cieľom odstrániť ju bolo navrhnuté zriadenie Sociálno-klimatického fondu.

Ďalej v prejave odznelo, že EÚ zdvojnásobí vonkajšie financovanie biodiverzity, a to najmä v tých najzraniteľnejších krajinách. No sama to nedokáže. Práve konferencia COP26 v Glasgowe nastaví celému svetu zrkadlo a ukáže, že zodpovednosť nesie každá krajina. Samotný Tím Európa prispieva 25 miliardami dolárov ročne na dosiahnutie globálneho cieľa v oblasti klímy. No veľa krajín na tom nie je ani zďaleka tak dobre. Preto navrhuje zvýšiť financovanie klimatických opatrení do roku 2027 o ďalšie 4 miliardy eur. Von der Leyen tým chce ukázať, že Európa je pre klímu pripravená urobiť viac. Avšak, rovnako viac očakáva aj od Spojených štátov a ďalších partnerov.

V prejave taktiež odznelo, že Európska únia sa zaoberá tým, ako pandémia COVID-19 ovplyvnila životy občanov, predovšetkým mladých ľudí, ktorí potrebujú získavať pracovné skúsenosti. Mladým ľuďom, ktorí aktuálne nemajú prácu ani sa nevzdelávajú alebo neabsolvujú odbornú prípravu, bude ponúknutý celkom nový program ALMA. Program ALMA, ktorý bude alternatívou k programu Erasmus umožňujúci mobilitu pre študentov, im ponúkne príležitosť získať dočasnú pracovnú skúsenosť v inom členskom štáte. Pomôže im k tomu, aby získali odborné znalosti, spoznali iné kultúry a nadviazali pracovné aj osobné vzťahy.

Celý prejav a sprievodné dokumenty nájdete tu.

Pozri aj:

• Prejav o stave Únie 2020 z pohľadu výskumu, vývoja a inovácií

Zverejnené 17.9.2021, slord