SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Prejav o stave Únie 2020 z pohľadu výskumu, vývoja a inovácií

Odporúčame

Oblasti
    Pre všetky oblasti

Dňa 16. septembra 2020 predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pred plénom Európskeho parlamentu v Bruseli svoj prvý prejav o stave Únie.

Prinášame Vám súhrn najdôležitejších bodov prejavu z pohľadu výskumu, vývoja a inovácií.

Pripravenosť na budúce krízy v oblasti zdravia

Priebeh pandémie COVID-19 ukázal, že Európska únia potrebuje byť zjednotená aj v oblasti zdravotníctva (European Health Union). Na základe poučenia sa s krízy spôsobenej týmto ochorením navrhla von der Leyen posilniť budúci program EU4Health a zvýšiť finančné prostriedky, ktoré budú cez tento program poskytované.

Pandémie nepoznajú štátne hranice. Preto je potrebné posilniť pripravenosť na krízové situácie a riadenie cezhraničných zdravotných rizík. Za týmto účelom sa navrhuje posilniť a zvýšiť právomoci Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu (ECDC).

S rovnakým cieľom sa navrhuje vytvorenie európskej agentúry pre výskum a vývoj v oblasti biomedicínskeho výskumu a vývoja, po vzore existujúcej agentúry v USA s názvom BARDA (Biomedical Advanced Research and Development Authority). Táto nová agentúra podporí pripravenosť EÚ reagovať na cezhraničné hrozby a núdzové situácie – či už prírodného alebo úmyselného pôvodu.

Priemysel a jednotný európsky trh

Von der Leyen podčiarkla dôležitosť jednotného európskeho trhu, ktorého 4 slobody je potrebné čo najskôr obnoviť. Len vďaka fungujúcemu jednotnému trhu bude môcť európsky priemysel plne prosperovať. Nová priemyselná stratégia EÚ, ktorá bola predstavená v marci 2020 s cieľom učiniť priemysel lídrom zelenej a digitálnej transformácie bude v prvej polovici roka 2021 aktualizovaná tak, aby udržala krok s meniacim sa globálnym konkurenčným prostredím.

Európska zelená dohoda

Pandémia ukázala, ako dôležité sú zelené priestranstvá a čerstvý vzduch pre ľudské fyzické aj duševné zdravie. Hlavným nástrojom na uskutočnenie ekologickej transformácie a boj proti klimatickým zmenám bude Európska zelená dohoda. Na základe širokej verejnej konzultácie a uskutočnenej dopadovej štúdie navrhuje Európska komisia zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030 (namiesto 40%) oproti úrovni v roku 1990. Takýto záväzok umožní Európe dosiahnuť svoj ambiciózny cieľ stať sa prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom do roku 2050 a naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody, celosvetovej právne záväznej dohody o klíme. Pred letom 2021 preto dôjde k celkovej úprave legislatívy v oblasti klímy a energetiky, aby zodpovedala záväzku 55%.

Európska zelená dohoda sa nebude zameriavať len na znižovanie emisií skleníkových plynov. Naša súčasná spotreba nerastných surovín, energie, vody, potravín a pôdy je dlhodobo neudržateľná. Reformou prejdú všetky zložky života, od používania nebezpečných toxických látok až po odlesňovanie.

Plán obnovy (Next Generation EU)

Na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody bude priamo poskytnutých 37% z celkových financií Plánu obnovy. Zároveň von der Leyen oznámila, že si EÚ stanoví cieľ vo výške 30 % zo 750 miliárd EUR dostupných v Pláne obnovy, ktoré sa majú získať prostredníctvom zelených dlhopisov.

Plán obnovy bude pritom investovať do vlajkových projektov s najväčším možným transformačným dopadom: vodík, renovácia a vybudovanie 1 milióna nabíjacích staníc. Z prostriedkov Plánu obnovy vzniknú tzv. vodíkové údolia, ktoré budú určené na modernizáciu priemyslu, pohon vozidiel a vdýchnutie nového života do vidieckych oblastí.

Budovy, ktoré sú zodpovedné za 40% emisií skleníkových plynov prejdú vlnou renovácie zvyšujúcej ich energetickú efektívnosť. Aby išla udržateľnosť ruka v ruke s dizajnom, EÚ založí tzv. Európsky Bauhaus – miesto, kde budú architekti, umelci, študenti, inžinieri a dizajnéri formovať štýl ekologických budov.

Digitálna transformácia

V celom procese budovania zdravšej a ekologickejšej spoločnosti budú hrať kľúčovú rolu digitálne technológie. Práve digitálne technológie pomohli Európanom zvládnuť pandémiu COVID-19 tak, ako by to nikdy nebolo možné pred 100 rokmi. Nasledujúce desaťročie sa preto musí sústrediť na zrýchlenie digitálnej transformácie. Je potrebné vypracovať spoločný plán pre digitálnu Európu s jasne zadefinovanými cieľmi do roku 2030, najmä v oblasti prepojenosti, zručností a digitálnych verejných služieb, a to za rešpektu pravidiel súkromia, práva slobodného prejavu, voľného obehu dát a kybernetickej bezpečnosti.

Von der Leyen oznámila, že 20% z Plánu obnovy bude venovaných digitalizácii.

V oblasti digitálnych technológií sa bude EÚ zameriavať na tri oblasti:

  1. Dáta. EÚ potrebuje vytvoriť novú stratégiu pre priemyselné dáta, z ktorých sa dnes až 80% ďalej nevyužije. S cieľom využiť tento potenciál je potrebné vytvoriť spoločné dátové platformy, a to napríklad v oblasti energetiky alebo zdravotníctva. Z Plánu obnovy bude preto financované vybudovanie spoločnej európskej cloudovej platformy – založenej na GaiaX, európskej dátovej infraštruktúre.
  • Technológie a umelá inteligencia. Cieľom EÚ je využívať pomoc umelej inteligencie na zlepšenie kvality ľudských životov a s ohľadom na ich súkromie. Európska komisia preto čoskoro navrhne vytvorenie zabezpečenej európskej elektronickej identity, ktorá bude slúžiť na kontrolu toho, aké dáta zdieľame a ako je s nimi nakladané.
  • Infraštruktúra. Oblasť dátového pripojenia sa vyvíja veľmi rýchlo a v Európe je až 40% ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach naďalej bez prístupu k rýchlemu internetovému pripojeniu. Plán obnovy poskytne finančné zdroje na investície do bezpečnosti pripojenia a vývoja 5G, 6G sietí a siete optického vlákna. Von der Leyen zároveň oznámila plán investovať 8 miliárd EUR do najnovšej generácie vysokovýkonných počítačov. Európska komisia si želá, aby európsky priemysel vyvinul vlastný (európsky) mikroprocesor novej generácie, umožňujúci využívať zvyšujúce sa objemy údajov energeticky efektívne a bezpečne.

Európske technologické firmy budú podporené vytvorením siete digitálnych centier rozložených po celej Európe.

Medzinárodná spolupráca

V oblasti medzinárodnej spolupráce vyzdvihla von der Leyen schopnosť EÚ mobilizovať 16 miliárd EUR na financovanie výskumu vakcín, testov a ošetrení na boj s ochorením COVID-19 v rámci medzinárodného darcovského maratónu spoločne s rôznymi krajinami sveta. Podporila silnú spoluprácu s Organizáciou spojených národov (OSN) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pri riešení aktuálnych výziev.

Diplomatická sila EÚ bude využitá aj na vytváranie dohôd, ktoré pomôžu prírode. Príkladom je ustanovenie ochrannej námornej zóny v Antarktíde, ktorá by bola v prípade úspechu najvýznamnejším gestom ochrany prírody v histórii. Koalície s ambicióznymi cieľmi budú vytvárané na pokrok v témach ako digitálna etika či boj s odlesňovaním.

V tomto smere sa plánuje vytvorenie mechanizmu pre limitovanie uhlíka, ktorý bude určený na motiváciu zahraničných importérov do EÚ znižovať ich uhlíkovú stopu, a to vytvorením nástrojov s ohľadom na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na rovnakom princípe bude fungovať digitálne zdanenie, ohľadom ktorého EÚ vypracuje návrh začiatkom roka 2021 a bude sa snažiť o dohodu v rámci Organizácie hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20.

Celý prejav a sprievodné dokumenty nájdete tu.

Zdroj: záznam SLORD

Čo je to prejav o stave Únie?
Predseda Európskej komisie každý rok v septembri prednesie v Európskom parlamente správu o stave Únie, v ktorej hodnotí výsledky dosiahnuté v uplynulom roku a predstavuje priority na nasledujúci rok. Predseda v prejave takisto načrtáva, ako bude Komisia riešiť najnaliehavejšie výzvy, ktorým Európska únia v danom období čelí, a predstavuje aj víziu vytvárania budúcnosti EÚ.