SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Európska komisia zverejnila dynamickú analýzu sietí rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj

Odporúčame

Oblasti
  • Akcie "Marie Skłodowska-Curie"
  • Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia
  • Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov
  • EURATOM
  • Európa v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti
  • Európska rada pre výskum (ERC)
  • Informačné a komunikačné technológie
  • Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava
  • Nanotechnológie, moderné materiály, biotechnológie, moderná výroba a spracovanie
  • Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny
  • Partnerstvá v rámci verejného sektora (P2P)
  • Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo
  • Prístup k rizikovému financovaniu
  • Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti
  • Spoločné výskumné centrum (JRC)
  • Synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020
  • Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET)
  • Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť
  • Vesmír
  • Výskumné infraštruktúry
  • Zdravie, demografické zmeny a kvalita života

Dňa 11. decembra 2018 Európska komisia zverejnila štúdiu, ktorá poskytuje analýzu sietí rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie. Štúdia skúma určité aspekty spolupráce medzi účastníkmi rámcového programu a poskytuje údaje  o dynamickom vývoji siete, ktorá je tvorená jednotlivými účastníkmi. Analýza poukazuje najmä na zmeny tykajúce sa jednotlivých subjektov a hodnotí zmeny, ku ktorým došlo počas posledného desaťročia.  Dokument je založený na monitoringu rámcového programu Horizont 2020 a jeho predchodcov – 6. RP a 7. RP.

Štúdia poukazuje na to, že jadro siete sa skladá predovšetkým z účastníkov tzv. EÚ15, ktorí majú zároveň aj najväčší počet účastníkov. Ide o nasledovné členské krajiny: Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko.

Zatiaľ čo 79,3% spolupráce v prvých štyroch a pol rokoch programu Horizont 2020 zahŕňalo krajiny EÚ15, iba 9,8% sa týkalo nových členských štátov EÚ – tzv. EÚ13.

Najviac prepojenou krajinou je Nemecko, pričom asi až 12% spolupracovníkov v programe Horizont 2020 zahŕňa účastníkov z tejto krajiny. Nasledujú Španielsko (11%), Taliansko (10%) a Francúzsko (10%). Poľsko, najviac prepojená krajina z EÚ13, sa zapojilo do len 1,8% výskumných tímov programu Horizont 2020.

Podľa štúdie je počet obyvateľov v krajine dôležitým faktorom spolupráce. Avšak tento vzťah nie je jednoduchý – napríklad Holandsko a Rumunsko majú podobnú veľkosť populácie, ale zapojili sa do 6% (Holandsko) a 1,2% (Rumunsko) spolupráce.

Slovinsko, krajina z EÚ13, bola druhým najaktívnejším spolupracovníkom pri zohľadnení obyvateľstva. Najviac spolupracujúcou krajinou vo vzťahu k veľkosti populácie bolo Fínsko. Úprava analýzy s cieľom zohľadniť väčšiu účasť krajín EÚ15 na programe Horizont 2020 vyústila do zistenia, že „kultúrna a geografická blízkosť má tendenciu ovplyvňovať štruktúru siete Horizont 2020“.

Napriek nižšej celkovej úrovni spolupráce krajín EÚ13, autori štúdie zistili, že niektoré z krajín EÚ13 majú „značný podieľ“ a spolupracujú s najúspešnejšími krajinami. Nemecko napríklad často spolupracuje s Českou republikou, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou a Slovenskom; Taliansko s Chorvátskom, Maltou a Rumunskom; Španielsko s Bulharskom, Cyprom, Estónskom a Slovinskom; a Francúzsko s Poľskom.

V štúdii sa zároveň uvádza, že niektoré organizácie v krajinách EÚ13 sú dobrým príkladom tzv. „premostenia“ do EÚ15 a uľahčujú prístup do iných krajín. Slovensko, Lotyšsko, Malta a Estónsko hrajú v tomto ohľadne najdôležitejšiu úlohu.

Vo všeobecnosti sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania centrami spolupráce, ktoré sa zúčastňujú na väčšom počte spoluprác ako súkromné spoločnosti alebo iné výskumné organizácie. Prechod medzi krajinami EÚ15 a EÚ13 je však najčastejšie vykonávaný verejnými orgánmi, uvádza sa v správe.

Celkovo sa zdá, že spolupráca v rámci programu Horizont 2020 je otvorenejšia ako v predchádzajúcich programoch. Existujú „povzbudzujúce trendy“ v tomto smere, avšak je potrebné naďalej pracovať na zlepšení. Štúdia odporúča výraznejšie podporovať podujatia so zameraním na networking, matchmaking a iné iniciatívy na ďalšie zvýšenie rozmanitosti spolupráce.

V priemere účastníci z pridružených krajín a tretích krajín dosiahli horšie výsledky ako účastníci EÚ. Nesmieme však zabúdať, že tieto dve skupiny krajín (pridružene a tretie krajiny  & EÚ) sú veľmi odlišné. Veľmi dôležitými a úspešnými aktérmi v tejto oblasti sú Švajčiarsko a Nórsko. Na základe porovnávania 7. RP a programu Horizont 2020 vyplýva, že krajiny ako Slovinsko, Luxembursko, Chorvátsko, Portugalsko a Cyprus zaznamenali najväčší progres (keď berieme do úvahy veľkosť krajín), zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Maďarsko zaznamenali pokles.

Slovenska republika, ktorá je súčasťou EÚ13, kooperuje najmä s Nemeckom, ktoré je  jedným z najväčších a najúspešnejších aktérov EÚ15. Účastníci z pobaltských krajín, Českej republiky a Slovenska spolupracujú aktívnejšie a vytvorili pevnejšie väzby, než sa prvotne očakávalo.

Viac informácií: