SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Európska komisia prijala zimný balík Európskeho semestra

Odporúčame

Dňa 27. februára 2019 prijala Európska komisia zimný balík Európskeho semestra, v ktorom zhodnotila pokrok členských štátov EÚ v oblasti hospodárskych priorít. Európska komisia vo svojom výročnom hodnotení hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch zdôrazňuje, že treba podporovať investície, viesť zodpovedné fiškálne politiky a uskutočňovať dobre navrhnuté reformy.

 

Balík obsahuje 28 správ o jednotlivých krajinách EÚ, ktoré nadväzujú na ročný prieskum rastu uverejnený v novembri a na odporúčania o hospodárskej politike eurozóny, v ktorých sa vytyčujú priority na európskej úrovni, a zameriava pozornosť na národný rozmer Európskeho semestra. Každá správa obsahuje hĺbkovú analýzu hospodárskych a sociálnych výziev príslušnej krajiny.

 

Tieto správy sú nástrojom Európskeho semestra, rámca EÚ pre koordináciu hospodárskej a sociálnej politiky, monitorovanie implementácie reforiem a určenie otázok, ktoré by mali riešiť členské štáty. Tie slúžia ako základ pre diskusiu medzi Komisiou a členskými štátmi o smerovaní ich príslušných vnútroštátnych politík.

 

Zimný balík taktiež obsahuje aj tzv. Chapeau Communication, v ktorej sú zhrnuté zistenia správ o jednotlivých krajinách. Slovenská republika zaznamenala od svojho vstupu do EÚ pôsobivý hospodársky vývoj, ktorý vytvoril predpoklady pre výraznejší budúci rast.

K určitému pokroku došlo v týchto oblastiach:

  • zvyšovanie nákladovej účinnosti sektora zdravotnej starostlivosti a riešenie nedostatku pracovníkov;
  • posilňovanie aktivačných opatrení a opatrení na zvyšovanie úrovne zručností, najmä realizáciou akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných;
  • podpora príležitostí na zamestnanie pre ženy posilnením kapacít zariadení starostlivosti o deti;
  • zvyšovanie miery uplatňovania kvalitatívnych kritérií a kritérií životného cyklu vo verejnom obstarávaní.

K obmedzenému pokroku došlo v týchto oblastiach:

  • zlepšovanie kvality a inkluzívnosti vzdelávania;
  • boj proti korupcii;
  • zlepšovanie účinnosti justičného systému;
  • znižovanie roztrieštenosti systému verejného výskumu a stimulácia inovácií v podnikoch.

Dôležitými výzvami pre Slovensko sú: starnutie populácie, automatizácia, robotizácia a digitalizácia. Fondy EÚ predstavujú príležitosť a ponúkajú možnosti investovať do  týchto oblastí a zlepšiť tak rastové vyhliadky do budúcnosti. Správa kladie väčší dôraz na identifikáciu a prioritizáciu investičných oblastí verejných a súkromných investícií a poskytuje tak analytický základ pre spustenie negociácie a programovania európskych fondov.

 

Komisia prijala aj pracovný program na podporu štrukturálnych reforiem na rok 2019. V roku 2019 získa cez program technickú podporu 26 členských štátov na vyše 260 projektov. Pridajú sa tak k vyše 290 projektom vybratým v rokoch 2017 a 2018.

 

Tohtoročná správa o Slovensku prepája dva procesy: európsky semester, čiže koordináciu hospodárskych politík a negociáciu financovania priorít z fondov pre Kohéznu politiku po roku 2020.

 

Podľa investičného usmernenia k financovaniu politiky súdržnosti na roky 2021-2027 pre Slovenskú republiku je prvoradým politickým cieľom Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia priemyslu, konkrétne ciele:

  • zvýšiť atraktívnosť, efektívnosť a konkurencieschopnosť systému v oblasti výskumu a inovácií a zároveň podporiť konsolidáciu a udržateľnosť celého výskumu;
  • budovať kapacity na posilnenie spolupráce medzi podnikmi a akademickým svetom a zároveň mobilizovať transfer vedomostí a technológií a posilniť výskumné kapacity v priemyselných odvetviach;
  • podporiť nadnárodne a/alebo makro regionálne koordinované financovanie výskumu a inovácií;
  • podporiť internacionalizáciu malých a stredných podnikov s cieľom využiť nové obchodné príležitosti týkajúce sa prechodu na digitalizáciu, uhlíkovú neutralitu, efektívne využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo;
  • posilniť investície podnikov do výskumu a inovácií a zlepšiť vytváranie sietí, spoluprácu a výmenu skúseností medzi výskumnými pracovníkmi z akademických pracovísk a spoločnosťami.

V záujme podpory investícií súkromného sektora vláda rozšírila sadzbu daňovej úľavy v prípade výskumu a vývoja na 100% oprávnených výdavkov. Zvýši sa tým hybridná daňová úľava v prípade výskumu a vývoja zavedená v roku 2015, ktorá predstavovala 11% celkovej vládnej podpory v oblasti podnikových výdavkov na výskum a vývoj. Zákonom o regionálnej investičnej pomoci sa zavádza preferencia daňových úľav pre investorov namiesto priamych hotovostných dotácií, čo ich má povzbudiť k investíciám do technológií s vyššou pridanou hodnotou.

 

Podľa európskeho prehľadu výsledkov inovácie je bratislavský región pólom rastu a „silným“ inovátorom. Masívne zahraničné investície v tomto regióne, dobré dopravné prepojenia a ľahký prístup k doplnkovým službám prispievajú k jeho vysokým úrovniam produktivity, ktoré sú výrazne nad priemerom EÚ. Napriek svižnému hospodárskemu rastu Bratislava disponuje nevyužitým potenciálom, pokiaľ ide o budovanie cezhraničnej spolupráce vo výskume, vývoji a inováciách prostredníctvom klastrov a vytvárania sietí, podporu transferu poznatkov medzi akademickou obcou a podnikmi. Takisto má nedostatky, pokiaľ ide o verejnú dopravu, sociálne služby, odpadové hospodárstvo, kvalitu ovzdušia, pričom v týchto oblastiach existujú zjavné súvisiace investičné potreby.

 

Z programu Horizont 2020 sa 285 slovenským výskumným inštitúciám, inovačným spoločnostiam a individuálnym výskumníkom poskytlo takmer 92 miliónov EUR.

 

Viac informácií: