SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Správa zo zasadnutia pracovnej skupiny IGLO pre implementáciu

Aktualita

Oblasti
    Pre všetky oblasti
IGLO LOGO

Dňa 10. septembra 2020 sa uskutočnilo ďalšie zasadnutie pracovnej skupiny IGLO (Informal Group of Liaison Offices) pre implementáciu.

Na podujatie boli ako rečníci pozvaní:

  • Mr Ioannias SAGIAS – Team Leader – Dissemination and Exploitation Policy, oddelenie DG RTD B.6 – Common Data and Knowledge Management Service, Európska komisia
  • Mrs Stefanie KALFF-LENA – Policy Officer, oddelenie DG RTD F.2 – Valorisation Policies & IPR, Európska komisia

Stefanie Kalff-Lena poskytla prezentáciu na tému zhodnocovania vedomostí, ktoré je chápané ako proces vytvárania hodnoty a transferu výsledkov výskumu do udržateľných riešení s hospodárskym potenciálom a spoločenským úžitkom. Znalostí získané na základe výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali za každých okolností prispievať k zlepšovaniu života spoločnosti.

Využívanie, zhodnocovanie a transfer vedomostí získaných výskumom sa uskutočňuje prostredníctvom valorizačných kanálov a nástrojov. Medzi valorizačné kanály patrí napríklad medzi sektorová mobilita (akademický – priemyselný sektor), vytváranie výskumných startupov a spin-off podnikov, profesionálna podpora transferu technológií, zapájanie občanov, verejných orgánov a iných spoločenských aktérov do výskumného procesu a ďalšie.

Dôležitým aspektom zhodnocovania vedomostí je efektívna spolupráca medzi výskumnou a priemyselnou sférou. V tomto smere EÚ zaostáva za USA, keďže počet vedeckých publikácií za spolupráce verejného a súkromného sektora vzhľadom na počet obyvateľov je v USA výrazne vyšší, a to aj napriek tomu, že v EÚ je aktívny vyšší počet výskumníkov a dosahuje vyšší celkový podiel zverejnených vedeckých publikácií ako USA.

Ďalším dôležitým aspektom politiky zhodnocovania vedomostí je efektívny manažment práv duševného vlastníctva. Ich optimálna ochrana by zároveň nemala brániť potrebnému obehu vedomostí v spoločnosti. Pokiaľ sú výsledky výskumu naliehavo potrebné pre riešenie pálčivých problémov spoločnosti, príkladom čoho je aj pandémia COVID-19, je potrebné ustanoviť mechanizmy zdieľania týchto vedomostí. Pre ilustráciu, Európska komisia v júli 2020 predstavila manifest, ktorý takýto mechanizmus iniciuje pre zdieľanie výskumných dát o COVID-19.  

Pokiaľ ide o politický vývoj, Európska komisia plánuje v najbližšom období aktualizovať svoje odporúčanie z r. 2008 s názvom EC Recommendation on the management of intellectual property in knowledge transfer activities and code of Practice for universities and other public research organisations“. Bude podporovať šírenie a zavádzanie dobrých praktík, úspešných experimentov a podporovať politický dialóg medzi členskými štátmi EÚ a aktérmi procesu zhodnocovania vedomostí. Taktiež plánuje rozvinúť novú iniciatívu s názvom „Talents-on-Demand“, ktorá bude podporovať spoluprácu medzi akademickým a priemyselným sektorom prostredníctvom umožňovania pracovných skúseností študentom pred získaním akademického titulu v priemyselných podnikov, čo je mimoriadne zaujímavé pre krajiny s nižšou dostupnosťou podobných schém.

Program Horizon Europe by mal výrazne podporovať zhodnocovanie vedomostí, a to prostredníctvom grantových schém a celkovým spôsobom implementácie programu.

Stefanie Kalff-Lena na záver upozornila na zverejnené publikácie (infografiky a politické prehľady) na túto tému dostupné na nasledovnom odkaze.

V rámci Európskych dní výskumu a inovácií sa uskutočnia na túto témy dva workshopy:

  • 22.9.2020 (16:00-17:00): Workshop „Manifesto for EU COVID-19 Research: Maximisingthe Accessibility of Research Results in the Fight Against COVID-19“
  • 23.9.2020 (14:00-15:00): Workshop „Co-creating a modern European Knowledge Valorisation Policy“

Ioannias SAGIAS poskytol prezentáciu na tému komunikácie, šírenia a využívania výsledkov v Horizon Europe.

V úvode prezentácie upozornil Ionnias Sagias na rozdiel medzi výsledkom projektu („project result“) a kľúčovým využiteľným výsledkom projektu („key exploitable result“). Zatiaľ čo výsledok projektu je oficiálne definovaný ako akýkoľvek hmatateľný alebo nehmatateľný výstup realizovaných aktivít projektu, ako napríklad dáta, znalosti a informácie, kľúčový využiteľný výsledok projektu je výstup realizovaný partnermi projektu alebo tretími stranami, ktorý môže byť použiteľný v praxi a vytvoriť skutočný dopad.

Rovnako boli uvedené aj zásadné rozdiely medzi komunikáciou („communication“) a šírením („dissemination“) výsledkov projektu. Pojem komunikácia sa používa na označenie informovania rôznych typov publika, vrátane širokej verejnosti, o výsledkoch projektu, ktoré prispieva k zvyšovaniu povedomia o užitočnosti výskumu v spoločnosti. Pojemšírenie výsledkov alebo diseminácia sa používa na označenie šírenia výsledkov projektu využiteľných v práci cieľového publika a cieľom je umožniť použitie a osvojenie si výsledkov projektu v praxi.

Pokiaľ ide o využívanie výsledkov, kľúčovým je konkrétne zavedenie výstupov projektu do praxe pre vedecké, spoločenské alebo hospodárske účely, a to zo strany partnerov samotného projektu alebo inou entitou.

Zatiaľ čo dôležitosť šírenia a využívania výsledkov bola vo zvýšenej miere zdôrazňovaná už v právnom základe a pravidlách vykonávania programu Horizont 2020, potreba ich systematického vykonávania bude v programe Horizon Europe ešte viac prízvukovaná. Cieľom je demonštrovať dopad investícií uskutočnených v oblasti výskumu a inovácií a urýchliť využívanie ich výsledkov v komerčnej sfére.

Napriek tomu, že v programe Horizon Europe zostanú kľúčové vyššie uvedené definície rovnaké, v procese prípravy programu je predmetom rokovaní niekoľko zmien:

  • Je možné, že v momente podania prvotného projektového návrhu sa bude vyžadovať len stručný plán šírenia a využívania výsledkov, avšak plne vypracovaný plán úspešné konzorcium odovzdá počas prvých 6 mesiacoch projektu.
  • Je možné, že sa bude vyžadovať predkladanie stručnejších správ o šírení a využívaní výsledkov, avšak uvažuje sa o zmluvnej povinnosti informovať o postupe využívania výsledkov projektu aj po skončení projektu.
  • Možná podpora možnosti využitia výsledkov tretími stranami (tam, kde je to vhodné), pokiaľ konzorcium po istom definovanom čase po skončení projektu nie je schopné výsledok využiť (napr. prostredníctvom Horizon Results Platform).
  • Podpora synergií s inými programami EÚ a iniciatívami, a to najmä na úrovni využívania výsledkov.

Na záver rečník poskytol súhrn aktuálne existujúcich nástrojov, ktoré podporujú príjemcov grantov v ich komunikácii, šírení a využívaní výsledkov projektov.

Hlavný nástroj na komunikáciu o úspešných projektoch je portál Success Stories Európskej komisie. Čo sa týka diseminácie, Komisia podporuje príjemcov prostredníctvom platformy Cordis. Ako príklad pre disemináciu a využívanie výsledkov sa uvádza služba Horizon Results Booster, ktorá podporuje projekty aj s uvádzaním výstupov na trh. Ako motivácia pre využívanie výsledkov slúži aj súťaž Horizon Impact Award, platforma Horizon Results Platform a nástroj na hľadanie partnerov H2020-Interreg Matchmaking tool.

Ďalšími nástrojmi na šírenie a využívanie výsledkov sú aj Horizon Dashboard alebo Inovačný radar.

Zdroj: záznam SLORD