Klimatická kríza a nadmerné využívanie planetárnych zdrojov je osobitnou hrozbou pre stabilitu potravinových systémov, ktorý je súčasťou najdôležitejšieho cieľa súčasnej Komisie – Zelenej dohody. Aktuálne Európska komisia vydala správu, kde predstavuje výsledky porovnávacej štúdie ohľadom úrovni investícií do výskumu a inovácií v oblasti potravinových systémov V EÚ, ktorý je jasne vymedzený v politickom rámci Potraviny 2030.
Jej cieľom bolo podrobne analyzovať súčasnú situáciu ako na vnútroštátnej úrovni, tak na úrovni EÚ.
Najdôležitejšie zistenia :
- okolo 15% prostriedkov (18,4 mld. EUR) z 7. rámcového programu pre výskum a Horizontu 2020 bolo poskytnutých na výskum a inovácie potravinových systémov;
- 70% financovania do výskumu a inovácií potravinových systémov bolo investovaných do projektov, ktorých prioritou boli klimaticky udržateľné potravinové systémy;
- väčšina financovania výskumu a inovácií potravinových systémov bola poskytovaná sektoru prvotnej výroby;
- najmenej 5,5 miliardy EUR verejných prostriedkov bolo poskytnutých na výskum a inovácie potravinových systémov na národnej úrovni;
- množstvo prostriedkov alokovaných na priority POTRAVINY 2030 sa zvýšilo za posledných pár rokov;
- Komisia vyzýva členské štáty na vypracovanie národných stratégií, ktoré by pomohli s jasným a koherentným prístupom vo financovaní tejto oblasti.
Slovensko obdržalo 2,5 milióna EUR (menej ako 1%) z finančných prostriedkov na výskum a investície súvisiace s potravinovými systémami. Patrí medzi dvanásť krajín, ktoré minuli za obdobie 2007-2019 menej ako 0,5% HDP na aktivity v oblasti výskumu a inovácií. Napriek tomu ale štúdia uvádza, že Slovensko utráca relatívne veľkú časť z výdavkov v oblasti výskumu a inovácií priamo na aktivity súvisiace s potravinami v porovnaní s inými členskými štátmi.
Skoro polovica (48%) všetkých prostriedkov sa alokovala na projekty, ktoré nebolo možné charakterizovať v rámci žiadnej priority vytýčenej v politickom rámci POTRAVINY 2030. V zmysle tohto rámca najviac financií išlo na Systém bezpečnosti potravín (25%) a na oblasť Vláda a systémová zmena (17%). Väčšina celkového financovania výskumu a inovácií sa čerpá cez Európsky fond pre regionálny rozvoj a menšia časť sa čerpá z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Viac informácií:
Zverejnené : 21.3.2023, slord
