SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Boj proti zahraničnému zasahovaniu do oblasti výskumu a inovácií

Aktualita

Oblasti
  • Medzinárodná spolupráca
  • Právne, finančné a etické otázky

Vysokoškolské inštitúcieorganizácie vykonávajúce výskumobzvlášť zraniteľné voči zahraničnému zasahovaniu pre vysoký počet ľudí, objemov dát či financií a technológií, ktoré nimi prechádzajú. Aj preto 18. januára 2022 Európska komisia (EK) publikovala toolkit, sadu odporúčaní, ktorá má napomôcť pri vypracovaní komplexnej stratégie na riešenie rizík a zásahov zo zahraničia.

Na seminári IGLO Open dňa 8. novembra 2022 Slaven Misljencevic z Generálneho riaditeľstva EK pre výskum a inovácie (DG RTD) viac rozvinul tému boja proti zahraničnému zasahovaniu do výskumu a inovácií práve na základe vydaného toolkitu. Na úvod zadefinoval pojem zahraničného zasahovania z pohľadu EÚ, ktoré predstavuje činnosti vykonávané zahraničným subjektom alebo v jeho mene, ktoré sú nátlakové, skryté, podvodné, korupčné, v rozpore so suverenitou, hodnotami a záujmami EÚ. Využívané sú pri tom rôzne taktiky, ako politický tlak, digitálna infúzia alebo šírenie dezinformácií a mnohé ďalšie používané súčasne v riadenom režime.

Vysokoškolské inštitúcie v EÚ sa vyznačujú otvorenosťou a vysokou mierou internacionalizácie, čo zároveň predstavuje vyššiu možnosť neželaného zasahovaniu zo zahraničia. Motivácie pre takéto zásahy môžu plynúť z ideologických, politických, ekonomických či spoločensko-kultúrnych a technických záujmov zahraničného aktéra skrz získavanie informácií, ovplyvňovanie rozhodnutí či podkopávania hodnôt.

Toolkit preto uvádza štyri typy aktivít na ochranu pred neželaným zahraničným zasahovaním. Tými sú:

  • Prevencia (opatrenia na obmedzenie zahraničného zasahovania),
  • Odpoveď (koordinovaný prístup v prípade neželaného zahraničného zásahu),
  • Zotavenie (nábeh naspäť k bežnému fungovaniu),
  • Zvyšovanie povedomia.

Najzraniteľnejšie oblasti v rámci neželaného zahraničného zasahovania sú:

  • hodnoty (odporúča sa posilniť záväzok k akademickej slobode na všetkých úrovniach, zhodnotiť vlastné zraniteľné oblasti a identifikovať krajiny a partnerské inštitúcie, v ktorých je akademická sloboda ohrozená),
  • vedenie (zverejniť kódex správania v prípade neželaného zahraničného zásahu a zriadenie výboru pre zahraničné zasahovanie),
  • partnerstvá (zavedenie postupu pre vývoj spoľahlivých partnerstiev),
  • kybernetická bezpečnosť (zvyšovanie povedomia, odhaľovanie útokov a predchádzanie takýmto kybernetickým útokom).

Aktuálne sú v procese prípravy aj vzájomné výmeny skúseností, kde si budú môcť členské štáty navzájom vymeniť osvedčené postupy. Konferenciu uzavrelo kolo otázok, kde boli účastníci často zvedaví na konkrétne príklady z praxe či praktickú implementáciu.

Viac informácií a prezentácia k toolkitu :

Zverejnené 21.11.2022, slord