SLORD

Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

Ako zabezpečiť vynútiteľnú ochranu akademickej slobody na úrovni EÚ?

Aktualita

Oblasti
  • Iné

Panel pre budúcnosť vedy a techniky (STOA) usporiadal v pondelok 28.11.2022 v priestoroch čitárne knižnice Európskeho parlamentu konferenciu na tému akademickej slobody. Konferencia pozostávala z videopríhovoru komisárky pre inovácie, výskum, kultútu, vzdelanie a mládež Marie Gabriel, z niekoľkých tematických prezentácií/ štúdií, príhovoru predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsoly, ktorá týmto spustila Fórum Európskeho parlamentu pre akademickú slobodu, príhovorom holandského ministra školstva, kultúry a vedy Robberta Dijkgraafa panelovej diskusie. Celé podujatie uzavrel (aj otvoril spolu s moderátorom Robert-Janom Smitsom) Christian Ehler, poslanec EP (EPP).

Akademická sloboda je obsiahnutá v Charte základných práv EÚ (art.13). Podľa nej má byť výskum bez obmedzení a akademická sloboda rešpektovaná. Prvá z prezentácií sa venovala výzvam, ktorým však v tejto oblasti Európa čelí. Jacob Dahl Rendtorff z dánskej univerzity Roskilde rozdelil tieto výzvy na externé  (autoritatívne obmedzovanie slobody prejavu vedcov, populizmus a strata legitímnosti univerzity či politické riadenie vedy na špecifické účely)interné (napríklad cancell culture v rámci univerzít).

V druhej prezentácií sa generálny tajomník LERU Kurt Deketelaere venoval právnemu aspektu akademickej slobody. Okrem toho, že sa spomína v Charte, akademická sloboda je zahrnutá aj v článku 6 a 179 – 190 v Zmluve o fungovaní Európskej únie (TFEU). Deketelaere uvádza tri dimenzie akademickej slobody v tomto kontexte:

-ako individuálne právo,

-ako inštitucionálne právo,

-ako povinnosť štátu (zabezpečiť a chrániť).

Zároveň v svojej prezentácií odkazoval aj na zaujímavú správu  monitorujúcu akademickú slobodu v 65 krajinách.

Tretia prezentácia sa venovala situáciám v praxi, konkrétne rozdielnym situáciám a hrozbám v jednotlivých členských štátoch. Peter Maassen z univerzity v Osle hovoril aj o hrozbách z oblasti verejných orgánov, kolegov z akademickej obce, súkromného sektora a v dnešnej dobe aj občianskej spoločnosti prostredníctvom sociálnych sietí.

Poslednými prednášajúcimi v tejto časti konferencie boli G. KovátsZ. RónayBudapešti, ktorí bohužiaľ kvôli časovej tiesni nestihli plnohodnotne odprezentovať svoje materiály, no bolo zaujímavé počúvať ich stručnú reakciu aj práve kvôli známemu prípadu Commission v Hungary (Higher Education – Európska komisia podala žalobu proti Maďarsku po prijatí zmien v roku 2017, dôsledkom ktorých Stredoeurópska univerzita musela presunúť svoju činnosť do Rakúska. Súdny dvor rozhodol, že tento nový zákon o vysokých školách z roku 2017 porušuje viacero slobôd a práv, vrátane práva na akademickú slobodu.).

Následne predsedníčka EP  vo svojom príhovore predstavila novú iniciatívu STOA – „Fórum EP pre akademickú slobodu“. Po nej minister Dijkgraaf v inšpiratívnom príhovore demonštroval svoju osobnú zaangažovanosť v „boji“ za akademickú slobodu a výnimočným spôsobom poukázal aj na iný aspekt hrozby, ktorému akademici môžu pre akademickú slobodu čeliť, a to sú osobné hrozby a vyhrážky, ktoré treba striktne odsúdiť a urobiť všetko pre to, aby sa takým prípadom bo budúcnosti úplne zabránilo. 

Konferenciu ukončila panelová diskusia s Amandou Crowfoot, generálna tajomníčka EUA, a Antoine Petit, predseda G6 a generálny riaditeľ CNRS, a niekoľko otázok z publika. Výstupom je teda okrem verejnej diskusie zainteresovaných aktérov na túto tému aj Fórum EP pre akademickú slobodu, ktoré bude každoročne vypracovávať nezávislú správu o stave akademickej slobody v EÚ (an annual Academic Freedom Monitor).

Zverejnené 5.12.2022, Slord